TEXT: Peter Beňadik
Tenis je šport, ktorý patrí do oblasti športových hier. Proti sebe stoja dvaja hráči (dvojhra) alebo štyria hráči (štvorhra). Úlohou tenistu je súpera prekvapiť a úspešne zakončiť bod.
Čo je tenis za šport? Ako sa dá presne charakterizovať?
„Tenis je šport presnosti, rýchlosti, priestoru, vzdialeností, uhlov a v neposlednom rade prekvapením“ (Schönborn, R., 2012).
To, že je tenis hra má ďalekosiahle dôsledky. Technika sa od začiatku netrénuje samoúčelne, ale od začiatku sa učia a trénujú situácie – od začiatku sa učí hra. K hre patrí vhodné využívanie techniky a k tomu nutne potrebujeme znalosti a skúsenosti z oblasti stratégie a taktiky.
Aká je úloha trénera? Tréner je radca na ceste, ktorou musí ísť hráč sám. Za najkratšiu cestu je zodpovedný tréner, ktorý by mal mať zodpovedajúce vedomosti. „Proces učenia je dlhá cesta, na ktorej sa musí tréner naučiť nestáť hráčovi v ceste a nebrániť procesu rozvoja a učenia, ale naopak pomáhať prehlbovať sebapoznanie“. (Růžička, T., 2018).
Tu sa naskytuje príklad s malým dieťaťom, ktoré chce prejsť na druhú stranu rušnej cesty plnej áut. Zo začiatku budeme stáť a dozerať na jeho bezpečný prechod na druhú stranu. Dieťa získava skúsenosti, dávame mu dôveru, že to zvládne a časom prejde cez cestu bez problémov. Rovnaké by to malo byť na tenisovom dvorci. Našou hlavnou úlohou je, aby hráč získal čo najviac skúsenosti. Ťažko hráč získa skúsenosti v pevne stanovených a predpísaných technických driloch (zavreté drily, napr.: forhand krížom, backhand krížom, …) alebo pri prihrávaní jednotlivých lôpt od trénera z koša. Každá situácia je u každého úderu iná. A ako Richard Schönborn konštatuje: „ Situácia sa neprispôsobuje hráčovi, hráč sa musí vždy prispôsobiť novej situácii, musí ju riešiť.“
Spočiatku je tréning techniky trochu napred, pretože tam kde nie je zodpovedajúca technika je ťažké neexistujúcu techniku takticky uplatňovať. „To ale nevylučuje, že sa dá od začiatku vyučovať technika orientovaná na situáciu a na cieľ s taktickým pozadím alebo z taktického uhla pohľadu“ (Schönborn, R., 2012).
Pridávajme do tréningu situačný tréning resp. rozvoj techniky v situáciách. „Učenie techniky bez toho, aby hráč vedel, kam loptu hrá a prečo ju hrá nie je učenie tenisu, ale búchanie raketou do lopty“ (Růžička, T., 2018).Tenis je predsa rovnako ako život veľmi pestrý a každá situácia je iná. Každá tenisová výmena je jedinečná, každá výmena je unikátna. „Technika nesmie byť len samostatným segmentom bez nadväznosti na situačné využitie, súčasne je nutné ctiť základné biomechanické princípy“ (Zálabská, E., 2016).
Rozvíjajme otvorené zručnosti: anticipáciu (predvídavosť), percepciu (vnímanie), voľbu odpovedi (rozhodnutie), realizáciu odpovedi (úder) a spätnú väzbu, nielen samotný úder v zavretých technických driloch. Používajme väčšie množstvo otvorených taktických tréningových foriem. K zamýšľaným cieľom vytvárať aj priestor prípadne pre zmiešané tréningové formy.
Hráč v zápase pretaví značné skúsenosti zo situačného tréningu. Tenis predsa nie je krasokorčuľovanie, kde rozhodcovia hodnotia prevedenie a techniku bodovaním. Tenis je hra.
ZDROJE:
1. Schönborn, R.: Strategie + taktika v tenisu, Olomouc, 2012
2. Růžička, T.: Jiný pohled na trénování: Rozvoj a výuka tenisových úderů, v: Tennis Arena 9-10/2018
3. Zálabská, E.: Mladší žactvo – začátek situačního tréninku, v: www.tenisovy-trener.com, 2016.